Olivera vyhodili z auta pri skládke odpadov v obci Čierna Voda v okrese Galanta. Nestratil duchaprítomnosť, pridal sa k okoloidúcim cyklistom a tak sa dostal až priamo do obce, kde sa dlho túlal ulicami. Po odchyte a v jeho súčasnej láskavej dočaske sa po prvých dňoch smútku a rezignácie začali „lámať ľady“ a Oliverko konečne ožil a začal napredovať. Dnes už je z neho zvedavý, veselý psík, ktorý hľadá svoj nový- najlepší domov. Oli je mladý, učenlivý psík. Nepohrdne výbehom na dvore, no ešte radšej je v prítomnosti človeka. Nižší vzrast z neho robí ideálneho parťáka aj do bytu. Je to poslušný, kľudný psík, ktorý šteká naozaj iba výnimočne a má zvládnuté aj hygienické návyky. Vo vnútri nič nezničí. Vychádza so psíkmi, len občas sa nájde nejaký, ktorý mu nesadne. Momentálne opatrne spoznáva čaro hry so svojími parťákmi. Mačky si v prvé dni nevšímal, teraz ich rád ponaháňa, ale neublíži. Správnym prístupom by mohol byť pomerne rýchlo skvelým parťákom aj k mačičke. Oliverka by sme odporúčali skôr ako jedináčika. Poprípade k fenočke. On je skôr zameraný na svojho človeka ako verný spoločník. Kľudne aj k starším ľuďom. Detičky by sme v domácnosti neodporúčali. On je skôr parťákom svojho človeka.