Hermann je jeden z našich najzvláštenjších psíkov i keď v poslednej dobe je ich pomerne dosť. On aj tak vyniká medzi nimi. Občas aj strácame nádej či si on nájde svoju rodinu. Má rád svoj priestor, svoj kľud. Žije si v akomsi zvláštnom svete, ktorý mu vyhovuje. Spravil si okolo seba bublinku do ktorej pustí iba človeka, ktorý mu vyhovuje. Neublíži nikomu aj keď niekedy jeho výraz tváre naznačuje opak. Jedine čo na neho funguje je dobré jedlo. Pohladkať sa nám nedá ani po niekoľkých mesiacoch Príde, štuchne do človeka, ale dotyk mu vadí. Či toto niekedy prekoná, nik nevie. Aj preto ho máme oddelene od ostatných. Nevieme, akoby sa zachoval, keby sme s ním potrebovali manipulovať. Je zaujímavé, že v prvom momente keď k nám prišiel sa ho ešte dalo dotknúť. Možno iba kvôli stresu v ktorom bol. Taktiež čím si musel prejsť vo svojom živote sa vieme iba domnievať. No nič pekné to asi nebolo. Hermannko je zvláštny a iný, my však verne dúfame, že sa jeho duša napraví a bude môcť raz zistiť, že človek nie je obluda.