Hamu spolu s Poldim sú v našej starostlivosti už viac rokov. Obaja sa stali nechcenými po tom, čo im zosnul pán a do domu sa nasťahovali noví nájomníci . Hrozilo im utratenie. Psíkom chýbala socializácia, ich odchyt bol veľmi náročný. Napokon sa ich podarilo zahnať do kúta domovského dvora a následne vmanévrovať do prepraviek. V útulku sa postupne socializujú, tento proces ešte stále pokračuje, ale vzhľadom k možnostiam útulku nie je intenzita socializácie taká, akú by potrebovali a akú by si v konečnom dôsledku aj zaslúžili. Možno aj preto, že sú dvaja, celý život bok po boku , nedokážeme a nechceme ich spoločné puto pretrhnúť. Hľadáme im spoločný domov. Mierne pokroky však u nich badať. Hamu sa málinko zmenil a už začal aj dôverovať ľudskej ruke. Miluje pohladkanie po tvári. Slastne si u toho zatvorí oči a vychutnáva každý jeden moment dotyku. No pozor, na telo si stále nenechá siahnuť. Sú to skôr svojskí psíkovia ktorých sa treba naučiť akceptovať. Preto stále veríme a dúfame, že sa nám raz podarí nájsť im spoločný domov.  Sú naozaj veľmi skromní, postačí im teplý pelech, pravidelná strava a priestor kde si môžu zabehať a mať svoj kľud.